SlovakEnglish (United Kingdom)



žiadosť o cenovú ponuku
záväzná prihláška
prezentačné materiály

PORADŇA

Na tejto podstránke sme pre vás pripravili odpovede na najrôznejšie otázky týkajúce sa oblastí bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, civilnej ochrany, pracovnej zdravotnej služby, koordinácie bezpečnosti na stavenisku, životného prostredia, ochrany pred požiarmi a oblasti servisu vyhradených technických zariadení. Otázky a odpovede budú stále pribúdať a vždy sa tu dozviete niečo nové.
 
Najnovšie odpovede z oblasti:
VYHRADENÉ TECHNICKÉ ZARIADENIA: boli pridané 11.08.2017


OTÁZKA: Podľa akého predpisu je zamestnávateľ (podnikajúca právnická alebo fyzická osoba) povinná vypracovať a viesť harmonogram a evidenciu vyhradených technických zariadení a ich úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok?
ODPOVEĎ:
Povinnosť zamestnávateľakontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať okrem iného úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení je ustanovená v § 6 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Osobitným predpisom v danom prípade je vyhl. č. 508/2009 Z. z., ktorá požiadavky na predpísané prehliadky a skúšky, ich evidenciu a pod. upresňuje v § 8 a lehoty opakovaných úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok technických zariadení počas prevádzky určuje v prílohách č. 5, 7, 8 a 10 k vyhláške.


OTÁZKA: Musia byť vykonávané odborné prehliadky a odborné skúšky plynového kotla v rodinnom dome?
ODPOVEĎ:
Kotly umiestnené v rodinných domoch nepodliehajú pravidelným prehliadkam a skúškam podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Odporúčame však vykonávať (alebo si zabezpečiť ich vykonanie) prehliadky a údržbu kotla podľa predpisov jeho výrobcu. Malo by to byť vo vlastnom záujme majiteľa domu alebo nájomníka.
V zmysle zák. č. 314/2012 Z. z. však bude potrebné zabezpečiť si kontrolu vykurovacej sústavy oprávnenou osobou v zákonom určených lehotách. Ide o kontroly kotlov a vykurovacích sústav s výkonom väčším ako 20 kW, ktoré súvisia s účinnosťou kotla a týkajú sa ochrany životného prostredia.


 
 

Otázky a odpovede pridané 11.05 2017.


OTÁZKA: Aké sú zákonné požiadavky na obsah dokumentácie BOZP?
ODPOVEĎ:
Problematika je upravená najmä predpismi v platnom znení: Zákonom č. 124/2006 Z. z (zákon o BOZP) a jednotlivými NV o minimálnych požiadavkách na zaistenie BOZP pre danú oblasť.
Typy a obsahová náplň zákonnej dokumentácie vyplývajú z povinností zamestnávateľa uvedených v § 6, 7, 8 a 9 zákona o BOZP. Typy jednotlivých vnútorných predpisov zamestnávateľa teda závisia najmä od charakteru pracovnej činnosti vykonávanej u zamestnávateľa, pričom obsahová náplň má byť v súlade s požiadavkou § 7 zákona o BOZP. V jednotlivých nariadeniach vlády sú následne v určitých prípadoch jasne zadané požiadavky na obsahovú náplň daného vnútorného predpisu (napr. Prevádzkový poriadok na prácu s chemickými faktormi a pod.) 

OTÁZKA: Je služobná cesta rátaná ako pracovný čas zamestnanca v prípade pracovného úrazu?
ODPOVEĎ:
Problematika je upravená najmä predpismi v platnom znení: Zákonom č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), zákonom č. 124/2006 Z. z (zákon o BOZP) a zákonom č. 283/2002 Z. z. (zákon o cestovných náhradách),
Predpokladáme, že pod pojmom služobná cesta ste mali na mysli pracovnú cestu. Podľa zákona o cestovných náhradách pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Podľa Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Teda ak zamestnanec na pracovnej ceste vykonáva činnosti, ktoré sú jej predmetom a pri nich vznikne úraz zamestnanca, jedná sa o pracovný úraz. Každý prípad je potrebné posudzovať samostatne, najmä s ohľadom na povahu určených podmienok pracovnej cesty zamestnávateľom.

OTÁZKAPotrebujem školenie keď pracujem s toxickými a veľmi toxickými látkami (pôvodne s jedmi) ? ako často sa musí opakovať?
ODPOVEĎ:
V zmysle § 15, odsek 3, písmeno a) zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. musí mať zamestnávateľ odborne spôsobilú osobu pre prácu s toxickými a veľmi toxickými látkami. Odborná spôsobilosť sa nadobúda v zmysle § 16, odsek 2 zákona NR SR č. 355/2007 Z.z., kde pred skúškou na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva musí zamestnanec absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu pre prácu s toxickými a veľmi toxickými látkami cez akreditovaný subjekt MŠ SR, následne skúška na RÚVZ. V zmysle §16, odsek 29 zákona NR SR č. 355/2007 Z.z je povinná 1 x za 5 rokov aktualizačná odborná príprava cez akreditovaný subjekt MŠ SR

 
OTÁZKA: Je povinný zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim v lete?
ODPOVEĎ:
V zmysle vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z je zamestnávateľ povinný pitný režim nasledovne:
Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa.
Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním,
a) ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 ods. 2 alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce, alebo
b) pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.


OTÁZKA: Musí mať každý zamestnávateľ vypracovaný dokument Kategorizácia?
ODPOVEĎ:
V zmysle § 30, odsek 1, písmeno f) zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. musí mať každý zamestnávateľ spracovaný zákonný dokument „Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík“, ktorý sa musí aktualizovať pri každej novej pracovnej pozícii


OTÁZKA: Školenia v oblasti BOZP vykonávané vlastními zamestnancami (čo je nutné zabezpečiť aby napr. vedúci zamestnanci mohli vykonávať školenia v určitom rozsahu - a v akom rozsahu)? 
ODPOVEĎ:
Problematika upravená najmä predpismi v platnom znení: Zákonom č. 124/2006 Z. z. (zákon o BOZP), NV SR upravujúce oboznamovanie a informovanie v určitých oblastiach (pracovné prostriedky, faktory práce)
Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce - osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie s platným oprávnením. Obsah a spôsob oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom spôsob oboznamovania, vymedziť požiadavky na odbornú spôsobilosť vlastných zamestnancov na oboznamovanie podľa § 7 zákona o BOZP a pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.

OTÁZKA: Aké sú požiadavky kladené na dokumentáciu strojových zariadení (obsahová stránka technickej dokumentácie)?
ODPOVEĎ:
Problematika upravená najmä predpismi v platnom znení: Zákonom č. 124/2006 Z. z (zákon o BOZP), NV SR č. 392/2006 Z. z a vyhl. č. 508/2009 Z. z.
Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane požiadaviek na zaistenie bezpečnosti vyhradených technických zariadení určuje technická dokumentácia, ktorou je konštrukčná technická dokumentácia alebo projektová technická dokumentácia („konštrukčná dokumentácia“) potrebná pre výrobu, montáž, rekonštrukciu a sprievodná technická dokumentácia potrebná na používanie (jej súčasťou sú informácie o bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave). Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3 vyhl. č. 508/2009 Z. z.

 
OTÁZKA: Aké sú termíny na šetrenie a spísanie záznamu o úraze? Do koľkých dní je potrebné odosielať tlačivá na IP a Sociálnu poisťovňu? 
ODPOVEĎ:
V súlade s ustanoveniami § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov  je povinnosťou zamestnávateľa evidovať každý pracovný úraz a iný úraz, u pracovných úrazov s PN viac ako 3 dni sa vykoná registrácia do 4 dní od nahlásenia úrazu vrátanie spísania záznamu o registrovanom pracovnom úraze a následne sa zasiela do 8 dní od hlásenia úrazu predmetný záznam na príslušný Inšpektorát práce a sociálnu poisťovňu. V súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný tiež do 3 dní od hlásenia pracovného úrazu zaslať na príslušnú pobočku sociálnej poisťovne aj oznámenie o poistnej udalosti.
 
OTÁZKA: Kto má vykonávať vstupné školenia BOZP pre brigádnikov? 
ODPOVEĎ:
V zmysle ustanovení Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný i pre zamestnancov vykonávajúcich činnosť resp. prácu na základe dohôd zabezpečiť v súlade so zákonom č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov  tzv. vstupné školenie BOZP pre brigádnikov (oboznamovanie a informovanie pred zaradením vńa výkon prác a činností). Takéto školenie vykonáva zamestnávateľ buď vlastnými zamestnancami (BT, ABT, vedúci zamestnanec a pod.) určenými vo vnútornom predpise zamestnávateľa, resp. zabezpečí výkon školenia osobou (fyzickou alebo právnickou), ktorá má oprávnenie na výchovu a vzdelávanie sk. 1.1.


 
Otázky a odpovede pridané 08.12.2016

OTÁZKA: Kto vydáva doklad na obsluhu pohyblivých pracovných plošín ktoré nie sú uspôsobené na premávku na pozemných komunikáciách?
ODPOVEĎ:
Odborná spôsobilosť na obsluhu pohyblivej pracovnej plošinys motorickým pohonom s  výškou zdvihu nad 1,5 m , ktorá nie je uspôsobená na premávku na pozemných komunikáciách sa preukazuje písomným dokladom, ktorý vyhotoví revízny technik po oboznámení a overení odborných vedomostí. ( § 15. odst.7. Vyhlášky 508/2009 Z.z.)
 
OTÁZKA: Je zvislá posuvná brána s motorovým pohonom konštruovaná výrobcom na  výšku zdvihu nad 2,7 m, prestavená horným koncovým dorazom na pracovnú výšku do 2,7 m vyhradeným technickým zariadením?
ODPOVEĎ:
Zvislá posuvná brána konštruovaná výrobcom na zdvih nad 2,7 m je vyhradeným zdvíhacím zariadením B.f) v zmysle Vyhl. 508/2009

OTÁZKA: Aké doklady je vo všeobecnosti potrebné maťk dispozícii v mieste obsluhy pre vyhradené technické zariadenie zdvíhacie?
ODPOVEĎ:
Prevádzkový denník, návod na obsluhu a údržbu od výrobcu zariadenia, písomný doklad o odbornej kontrole zariadenia. Obsluha musí mať u seba alebo na ľahko dostupnom mieste preukaz alebo písomný doklad oprávňujúci obsluhovať dané zariadenie.
 
OTÁZKA: Kto môže vykonávať revízie a kontroly elektrického ručného náradia a elektrických spotrebičov?
ODPOVEĎ:
Revízie a kontroly elektrického ručného náradia počas ich používania a revízie a kontroly elektrických spotrebičov (okrem pevne pripojených spotrebičov) počas ich používania v zmysle požiadaviek STN 33 1600 a STN 33 1610 sa nepovažujú za odborné prehliadky a odborné skúšky podľa vyhlášky č. 508/2009 Z.z., neplatia pre ne lehoty stanovené vo vyhláške pre elektrické inštalácie a uvedené revízie nemusí vykonávať revízny technik s odbornou spôsobilosťou podľa § 24 vyhlášky č. 508/2009 Z.z.

Revízie a kontroly elektrického ručného náradia počas ich používania a revízie a kontroly elektrických spotrebičov (okrem pevne pripojených spotrebičov) počas ich používania v zmysle požiadaviek STN 33 1600 a STN 33 1610 sa považujú za iné prehliadky a skúšky, ktoré môže v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) vykonávať osoba určená prevádzkovateľom podľa požiadaviek výrobcu alebo požiadaviek v uvedených STN. Takouto osobou však musí byť niektorá osoba s odbornou spôsobilosťou na činnosť na technickom zariadení elektrickom podľa § 19 vyhlášky č. 508/2009 Z.z.

Upozorňujeme, že zamestnávateľ je povinný v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a na základe toho posúdiť, aká odborná spôsobilosť je na činnosť vyžadovaná a na základe § 6 ods. 1 písm. o) zaraďovať potom zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu a schopnostiam a na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 
Otázky a odpovede pridané 07.11.2016
 
OTÁZKA: Ak sa prevádzkovateľ stavby, v ktorej ja nainštalovaná a prevádzkovaná EPS aj napriek skutočnosti, že vzhľadom na charakter a druh stavby nie je potrebné takéto požiarnotechnické zariadenie mať nainštalované, rozhodol pre jej neprevádzkovanie (zrušenie) potrebuje k tomu súhlas príslušného orgánu štátneho požiarneho dozoru?
ODPOVEĎ:
Vlastník stavby je povinný „stavbu užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia.  Orgány štátneho požiarneho dozoru v rámci kolaudačného konania    preverujú  realizáciu  a uskutočnenie  stavby v súlade so schválenou   projektovou  dokumentáciou. Inštalácia zariadenia EPS si vyžaduje taktiež projektové spracovanie a to osobou s požadovaným osobitným oprávnením a následne jej inštaláciu a vykonávanie pravidelnej kontroly. Platí zásada, že ak     sa vlastník stavby rozhodne nainštalovať požiarnotechnické zariadenie do stavby nad rámec zákonných predpisových požiadaviek, je jeho povinnosťou toto zariadenie aj riadne prevádzkovať a vykonávať kontrolu.  Pokiaľ ide o vykonávanie tzv. „dennej kontroly" vyhláška MV SR č. 726/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú vlastností elektrickej požiarnej signalizácie, podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly, upravuje možnosť realizovať túto kontrolu aj samotnou ústredňou EPS (§ 15 ods. 6 citovanej vyhlášky). Pri prehodnocovaní nevyhnutnosti prevádzkovania EPS musí špecialista požiarnej ochrany aj príslušný orgán štátneho požiarneho dozoru brať do úvahy právne predpisy na úseku ochrany pred požiarmi. Uvedené právne predpisy (uvedené tiež vyššie ) stanovujú a určujú stavby   a v nich   priestory,   kde   EPS   musí   byť  inštalovaná   a skutočnosť.   Neprevádzkovaním   - odstavením EPS z činnosti, nesmie dôjsť k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti celej stavby, resp. jej časti, k zníženiu bezpečnosti osôb, alebo sťaženiu zásahu hasičskej jednotky.
V prípade odôvodneného záveru, ktorý je výsledkom prehodnotenia spracovaného špecialistom požiarnej ochrany (riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby) a jeho odsúhlasenia  príslušným orgánom štátneho požiarneho dozoru, je možné EPS neprevádzkovať. Uvedeným spôsobom môže byť právnická osoby, resp. fyzická osoba - podnikateľ oslobodená od povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 5 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi - udržiavať EPS v akcieschopnom stave.
Žiadny právny predpis na úseku ochrany pred požiarmi neurčuje povinnosť neprevádzkovanú EPS fyzicky demontovať a zlikvidovať. Je však povinnosťou právnickej osoby , resp. fyzickej osoby -podnikateľa podľa § 4 písm. f) zákona o ochrane pred požiarmi, udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať zmeny zodpovedajúce skutočnosti v tých častiach dokumentácie, kde bola zrušená EPS, uvádzaná ako jedno z požiarno-technických zariadení. Z dôvodu aby nedochádzalo k omylom a nejasnostiam je v tejto súvislosti potrebné vhodným spôsobom fyzicky označiť nefunkčnosť tlačidlových hlásičov EPS, napr. neľahko odstrániteľným nápisom pri každom hlásiči.
Stanovisko HaZZ BA – plk. JUDr. Pavol Komár

OTÁZKA: Čo sa považuje za organizačnú, alebo inú zmenu v súvislostí so zabezpečením povinnosti uvedenej v § 31 ods. 3 vyhlášky o požiarnej prevencii?
ODPOVEĎ:
V priebehu realizácie činnosti právnickej osoby, resp. fyzickej osobe - podnikateľa môže dochádzať počas roka k rôznym udalostiam a zmenám, ktoré môžu mať podstatný vplyv na zabezpečovanie povinností spojených s ochranou pred požiarmi. Zákonodarca v tomto smere upravuje v citovanom ustanovení vyhlášky o požiarnej prevencii podrobnosti o povinnosti vedenia dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi a v tej súvislosti aj jej aktualizáciu a úpravu. V tejto súvislosti sa používa pojem „po každej organizačnej alebo inej zmene''. Vyhláška neupravuje taxatívne čo sa má na mysli pod pojmom organizačná, alebo iná zmena. Na druhej strane však vyhláška upresňuje túto oblasť tým, že uvádza: Ak táto zmena mala vplyv. na obsah dokumentácie, vykoná v nej potrebné zmeny".
Organizačnou zmenou sa v tomto smere má na mysli predovšetkým zmena právneho postavenia subjektu (napr. zmena právnej subjektivity: spoločnosť s.r.o. bola pretransformovaná na akciovú spoločnosť a pod.). Takáto zmena má následne podstatný vplyv na organizačné usporiadanie aj v náväznosti na zabezpečovanie povinností na úseku ochrany pred požiarmi. Inou zmenou sa má mysli hlavne zmena v charaktere účelu využitia stavby, zmena v účele využitia priestorov a stavieb, ako aj podstatná zmena spôsobená zvýšením požiarneho zaťaženia, požiarneho rizika. Medzi iné zmeny je možné zaradiť tiež zmenu povinností v obsahovej stránke spracovania dokumentácie na úseku ochrany
pred požiarmi, ktorá vyplynula z legislatívnych zmien. V týchto prípadoch je potrebné dokumentáciu na  úseku ochrany pred požiarmi upraviť podľa nových podmienok. Ak takáto zmena má vplyv napr. na organizačnú štruktúru, resp. ide o zmenu účelu využitia priestorov a stavieb, je potrebné zmenu realizovať bezprostredne po realizácii nadobudnutia účinnosti daných zmien.
Pokiaľ ide o zmenu štatutárneho orgánu právnickej osoby, zmenu osoby technika požiarnej ochrany, toto sa nepovažuje za podstatné zmeny a nie je to dôvod na úpravu dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi, pokiaľ nedošlo k naplneniu vyššie uvedených podmienok.
Stanovisko HaZZ BA – plk. JUDr. Pavol Komár
OTÁZKA: Je povinnosťou vlastníka stavby, ktorá nie je prevádzkovaná, je vyprázdnená a pripravená na odpredaj, zabezpečovať aj napriek tejto skutočnosti kontroly hasiacich prístrojov, požiarnych vodovodov, vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok elektrických zariadení, kontrolu a údržbu požiarnych uzáverov, zabezpečovať akcieschopnosť EPS ako aj* viesť takéto stavby - objekty v zozname objektov právnickej osoby?
ODPOVEĎ:
Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi v priestoroch a stavbách, ktoré sú v jej vlastníctve, užívaní, resp. správe. Jednotlivé povinnosti upravuje zákon o ochrane pred požiarmi a podrobnosti o povinnostiach následne vyhláška o požiarnej prevencii. Táto všeobecná povinnosť platí až do momentu, kedy právnická osoba, resp. fyzická osoba – podnikateľ, vlastník stavby, neprenesie zodpovednosť za plnenie povinností v danej stavbe na iný subjekt na základe zmluvného vzťahu (nájomca, na základe nájomnej zmluvy, resp. nový majiteľ, na základe zmluvy o predaji nehnuteľnosti). Do momentu nadobudnutia platností a hlavne účinnosti predmetnej zmluvy, zabezpečuje – vlastník stavby všetky povinnosti, vrátane oblasti ochrany pred požiarmi, ktoré sa k predmetnej stavbe vzťahujú.

Otázku prevádzkovania, resp. neprevádzkovania stavby predpisy na úseku ochrany pred požiarmi priamo neupravujú, avšak z analógie ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi, ktoré upravujú povinnosti vlastníka stavby vyplýva, že vlastník stavby zabezpečuje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi do vtedy, kým stavba plní účel na ktorý bola naprojektovaná, zrealizovaná a uvedená do užívania. Ak stavba prestane plniť svoju funkciu a účel podľa kolaudačného rozhodnutia, dochádza minimálne k zmene účelu jej využitia. V týchto prípadoch je povinnosťou vlastníka stavby prehodnotiť zabezpečenie podmienok protipožiarnej bezpečnosti stavby (napr. novým riešením protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácií). Ak stavba neplní účel, na ktorý bola naprojektovaná, zrealizovaná a uvedená do užívania a zároveň je preukázané, že sa v nej nenachádza také požiarne riziko, ktoré by vyžadovalo zabezpečenie stavby požiamo-technickými zariadeniami, požiarnou vodou, resp. inými zariadeniami slúžiacimi na účel ochrany pred požiarmi, nie je potrebné následne ani zabezpečovať kontrolu týchto zariadení. Opodstatnenosť tohto nezabezpečovania činností, však musí vlastník stavby preukázať vhodným spôsobom. V opačnom prípade je povinný zabezpečovať všetky povinnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku ochrany pred požiarmi.Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi v priestoroch a stavbách, ktoré sú v jej vlastníctve, užívaní, resp. správe. Jednotlivé povinnosti upravuje zákon o ochrane pred požiarmi a podrobnosti o povinnostiach následne vyhláška o požiarnej prevencii. Táto všeobecná povinnosť platí až do momentu, kedy právnická osoba, resp. fyzická osoba – podnikateľ, vlastník stavby, neprenesie zodpovednosť za plnenie povinností v danej stavbe na iný subjekt na základe zmluvného vzťahu (nájomca, na základe nájomnej zmluvy, resp. nový majiteľ, na základe zmluvy o predaji nehnuteľnosti). Do momentu nadobudnutia platností a hlavne účinnosti predmetnej zmluvy, zabezpečuje – vlastník stavby všetky povinnosti, vrátane oblasti ochrany pred požiarmi, ktoré sa k predmetnej stavbe vzťahujú.

Otázku prevádzkovania, resp. neprevádzkovania stavby predpisy na úseku ochrany pred požiarmi priamo neupravujú, avšak z analógie ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi, ktoré upravujú povinnosti vlastníka stavby vyplýva, že vlastník stavby zabezpečuje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi do vtedy, kým stavba plní účel na ktorý bola naprojektovaná, zrealizovaná a uvedená do užívania. Ak stavba prestane plniť svoju funkciu a účel podľa kolaudačného rozhodnutia, dochádza minimálne k zmene účelu jej využitia. V týchto prípadoch je povinnosťou vlastníka stavby prehodnotiť zabezpečenie podmienok protipožiarnej bezpečnosti stavby (napr. novým riešením protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácií). Ak stavba neplní účel, na ktorý bola naprojektovaná, zrealizovaná a uvedená do užívania a zároveň je preukázané, že sa v nej nenachádza také požiarne riziko, ktoré by vyžadovalo zabezpečenie stavby požiamo-technickými zariadeniami, požiarnou vodou, resp. inými zariadeniami slúžiacimi na účel ochrany pred požiarmi, nie je potrebné následne ani zabezpečovať kontrolu týchto zariadení. Opodstatnenosť tohto nezabezpečovania činností, však musí vlastník stavby preukázať vhodným spôsobom. V opačnom prípade je povinný zabezpečovať všetky povinnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku ochrany pred požiarmi.

 
Otázky a odpovede pridané 15.04.2016

OTÁZKA: Školenia v oblasti BOZP vykonávané vlastnými zamestnancami (čo je nutné zabezpečiť aby napr. vedúci zamestnanci mohli vykonávať školenia v určitom rozsahu – a v akom rozsahu)?

ODPOVEĎ:
Problematika upravená najmä predpismi v platnom znení: Zákonom č. 124/2006 Z. z. (zákon o BOZP), NV SR upravujúce oboznamovanie a informovanie v určitých oblastiach (pracovné prostriedky, faktory práce)
Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce - osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie s platným oprávnením. Obsah a spôsob oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom spôsob oboznamovania, vymedziť požiadavky na odbornú spôsobilosť vlastných zamestnancov na oboznamovanie podľa § 7 zákona o BOZP a pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.

OTÁZKA: Požiadavky kladené na dokumentáciu strojových zariadení (obsahová stránka technickej dokumentácie)?
ODPOVEĎ:
Problematika upravená najmä predpismi v platnom znení: Zákonom č. 124/2006 Z. z (zákon o BOZP), NV SR č. 392/2006 Z. z a vyhl. č. 508/2009 Z. z.
Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane požiadaviek na zaistenie bezpečnosti vyhradených technických zariadení určuje technická dokumentácia, ktorou je konštrukčná technická dokumentácia alebo projektová technická dokumentácia („konštrukčná dokumentácia“) potrebná pre výrobu, montáž, rekonštrukciu a sprievodná technická dokumentácia potrebná na používanie (jej súčasťou sú informácie o bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave). Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3 vyhl. č. 508/2009 Z. z.


OTÁZKA: Aká je náplň práce koordinátora?
ODPOVEĎ:
Na stavenisku stavebník v súlade s NV SR č. 396/2006 Z.z. poverý na koordináciu plnenia úloh pri realizácii prác na stavenisku z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje koordinátora bezpečnosti. Tento vykonáva koordináciu najmä v súlade s ustanoveniami § 6 predmetného NV SR. 

OTÁZKA: Kto je zodpovedný v prípade, že na stavenisku vznikne pracovný úraz alebo iná udalosť?
ODPOVEĎ:
V súlade s ustanoveniami § 195 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pokiaľ poukazujete na plnenie povinností pri zaisťovaní BOZP, postupuje sa podľa § 18 zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na vyhlášku č. 147/2013 Z.z.



Otázky a odpovede pridané 10.07.2017


OTÁZKA: Aké sú požiadavky na zariadenie ambulancie? 
ODPOVEĎ:
V zmysle  Výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (príloha – s komplet vybavením ambulancie).
AMBULANCIA
1. Základné funkčné priestory ambulantných zariadení majú minimálnu plochu miestnosti
a) ambulancia 15 m2
b) prípravovňa (ak je zriadená) 12 m2
c) čakáreň 8 m2
d) toaleta pre pacientov 2 m2
e) toaleta pre personál 2 m2
f) denná miestnosť alebo šatňa pre personál, ktorá môže byť spoločná pre viaceré ambulancie,
g) priestor s výlevkou pre upratovačku.
 
2. Základné vecné vybavenie a prístrojové vybavenie ambulantných zariadení všeobecnej a špecializovanej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti je
a) vyšetrovacie ležadlo s výškou najmenej 60 cm,
b) umývadlo na ruky,
c) drez na umývanie pomôcok a vylievanie biologických materiálov - ak je inštalovaný v prípravovni, v
ambulancii nie je potrebný,
d) písací stôl, stolička,
e) počítač s príslušenstvom,
f) telefón,
g) stolička pre pacienta,
h) prebaľovací stôl v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast a lekárov v detských špecializovaných
ambulanciách,
i) vešiak,
j) nástenný teplomer,
k) nádoba na odpad so šliapadlom - aj v prípravovni, ak je zriadená,
l) emitná miska,
m) poháriky na vodu na jednorazové použitie,
n) uzamykateľná skriňa na lieky a zdravotnícke pomôcky,
o) kartotečná uzamykateľná skriňa,
p) chladnička na liečivá,
 
10) § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.
Strana 236 Vestník MZ SR 2008 Čiastka 32-51
q) osobná váha a výškomer,
r) skrinka na nástroje a pomôcky,
s) parný sterilizátor, ak pracovisko nemá zabezpečenú sterilizáciu dodávateľským spôsobom oddelením
centrálnej sterilizácie alebo materiál na jednorazové použitie,
t) obväzový sterilný materiál a nesterilný materiál,
u) dezinfekčné prostriedky, antiseptiká, prostriedky na vyšší stupeň dezinfekcie termolabilných nástrojov a
prístrojov,
v) pomôcky na odbery biologického materiálu,
w) pomôcky na podávanie liekov,
x) infúzny stojan,
y) tlakomer, fonendoskop, teplomer,
z) nábytok na vybavenie čakárne – najmenej tri stoličky,
aa) liečivá v rozsahu a sortimente podľa zamerania ambulancie,
ab) umývací a dezinfekčný automat na dekontamináciu a dezinfekciu zdravotníckych pomôcok, ak pracovisko
nemá zabezpečenú sterilizáciu dodávateľským spôsobom oddelením centrálnej sterilizácie.
3. Ambulancie, v ktorých sa v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonávajú odbery biologického
materiálu, musia byť vybavené drezom na jeho vylievanie a na umývanie a dekontamináciu pomôcok. Ak je
drez inštalovaný v prípravovni, v ambulancii sa nevyžaduje.
4. Ambulancie používajúce väčšie množstvo opakovateľne použiteľného inštrumentária musia byť okrem
umývadla na ruky vybavené aj dvojdrezom. Ak je dvojdrez nainštalovaný v prípravovni, v ambulancii sa
nevyžaduje.
5. Ak ambulancia poskytuje ambulantnú zdravotnú starostlivosť vo viacerých špecializačných odboroch, musí
spĺňať požiadavky na vecné vybavenie a prístrojové vybavenie pre každý špecializačný odbor, v ktorom sa
ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje.
6. Ak ide o ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých, ktorá poskytuje lekársku službu prvej pomoci, je
povinným prístrojovým vybavením aj EKG.
7. Resuscitačný set, ktorý musí mať každá ambulancia, tvoria
a) T - tubus (ústny vzduchovod) v najmenej troch rôznych veľkostiach pre mužov, ženy, deti a dorast,
b) ambuvak (samorozpínací dýchací vak) s tvárovými polomaskami v dvoch veľkostiach,
c) kyslíková fľaša malá (0,6 l) a redukčný ventil,
d) kyslíková maska,
e) odsávačka a odsávací katéter v dvoch rôznych veľkostiach.
8. Ambulancie sú vybavené protišokovou skrinkou, ktorá obsahuje tieto lieky a infúzne roztoky:
I. Lieky na injekčné podanie
a) sympatomimetiká,
b) aqua pro injectione,
c) parasympatolytiká,
d) kortikosteroidy,
e) minerálne látky,
f) antihistaminiká,
g) bronchodilatanciá,
h) anestetiká,
i) antiastmatiká,
j) krvné náhrady a perfúzne roztoky,
k) antiemetiká,
l) anxiolytiká.
II. Infúzne roztoky
F1/1 400 ml, F1/1 200 ml, G5% 200 ml.

Čiastka 32-51 Vestník MZ SR 2008 Strana 237
III. Lieky na perorálne podanie
a) aktívne uhlie,
b) vazodilatanciá.


OTÁZKA: Kto môže vykonávať školenie z poskytovania prvej pomoci? 
ODPOVEĎ:
Vyhláška MZ SR č. 398/2010 Z. z. o minimálnych požiadavkách na kurz prvej pomoci a kurz inštruktora prvej pomoci
V zmysle § 4 vyhlášky MZ SR č. 398/2010 Z.z.z: Personálne zabezpečenie kurzu inštruktora.

Organizátor kurzu zabezpečí, aby lektorom kurzu inštruktora bol len zdravotnícky pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch podľa § 27 ods. 1 zákona, ktorý absolvoval kurz inštruktora akreditovaný ministerstvom.
 
OTÁZKA: Potrebujem školenie keď pracujem s toxickými a veľmi toxickými látkami (pôvodne jedmi) ? Ako často sa musí opakovať?
ODPOVEĎ:
V zmysle § 15, odsek 3, písmeno a) zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. musí mať zamestnávateľ odborne spôsobilú osobu pre prácu s toxickými a veľmi toxickými látkami. Odborná spôsobilosť sa nadobúda v zmysle § 16, odsek 2 zákona NR SR č. 355/2007 Z.z., kde pred skúškou na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva musí zamestnanec absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu pre prácu s toxickými a veľmi toxickými látkami cez akreditovaný subjekt MŠ SR, následne skúška na RÚVZ. V zmysle §16, odsek 29 zákona NR SR č. 355/2007 Z.z je povinná 1 x za 5 rokov aktualizačná odborná príprava cez akreditovaný subjekt MŠ SR

OTÁZKA: Musia zamestnanci absolvovať vstupnú lekársku preventívnu prehliadku?
ODPOVEĎ:
- v zmysle §6, odsek 1, písmeno o) zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. je o) zamestnávateľ povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- v zmysle §30e) zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. je povinná lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci u:
a) zamestnanca,
1. ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
3. ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,
4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov,
b) fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,
1. ktorá vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. ktorej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,
c) inej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie
1. na výkon prác zaradených do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo
2. ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,
d) pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A. 
 
OTÁZKA: Kedy musí mať zamestnávateľ Pracovnú zdravotnú službu (PZS)?
ODPOVEĎ:
- v zmysle novely zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov musí mať každý zamestnávateľ pracovnú zdravotnú službu, pokiaľ zamestnáva aspoň jedného zamestnanca;
- môže to byť formou zdravotného dohľadu (BTS s oprávnením, verejný zdravotník s oprávnením) pre 1. a 2. kategóriu prác
- alebo formou pracovnej zdravotnej služby (pre 1. až 4. kategóriu prác).

OTÁZKA: Aké sú požiadavky na miestnosť prvej pomoci?
ODPOVEĎ:
- v zmysle NV SR č. 391/2006 Z.z. je povinnosťou mať zriadenú miestnosť prvej pomoci,  ak si to vyžaduje veľkosť pracovných priestorov, druh vykonávanej činnosti a frekvencia výskytu nehôd,
- miestnosť na poskytnutie prvej pomoci sa musí vybaviť základnými zariadeniami a prostriedkami na poskytovanie prvej pomoci (t.z. posteľ, lekárnička), musí byť ľahko prístupná aj pri manipulácii s nosidlami. Musí byť vybavená umývadlom s tečúcou vodou a vetrateľná.  

OTÁZKA: Po koľkých rokoch musí byť periodická lekárska prehliadka pre obsluhu motorového vozíka?
ODPOVEĎ:
- v zmysle príloha 1A zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. je periodicita 1 x za päť rokov

OTÁZKA: Ako často sa musia vykonávať merania na osvetlenie a hluk?
ODPOVEĎ:
- posúdenie musí byť akreditovaným subjektom pred uvedením priestorov do prevádzky a pri každej zmene (technickej, technologickej, organizačnej) v súlade so zákonom NR SR č. 355/2007 Z.z.



Otázky a odpovede pridané 11.08.2017

OTÁZKA: Ako je možné predĺžiť odbornú spôsobilosť z CO a kde?
ODPOVEĎ:
Odborne spôsobilá osoba je povinná každých 5 rokov od vykonania skúšky zúčastniť sa školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie, ak sa školenia nezúčastní odbornú spôsobilosť stratí.
Školenie na predĺženie platnosti osvedčenia organizuje Ministerstvo vnútra SR sekcia kkrízového riadenia. Miesto a termín konania školena uverejňuje na svojej web stránke.

 

OTÁZKA: Aký je rozdiel medzi mimoriadnou situáciou a mimoriadnou udalosťou?
ODPOVEĎ:
Na účely zákona 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok - mimoriadna situácia sa vyhlasuje.
Pod pojmom mimoriadna udalosť sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia alebo teroristický útok - mimoriadna udalosť vzniká.


OTÁZKA: Kto vyhlasuje momoriadnu situáciu?
ODPOVEĎ:
Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Právo vyhlásiť (odvolať) mimoriadnu situáciu podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva majú: starosta obce (na území obce), prednosta obvodného úradu (na území okresu) a prednosta obvodného úradu v sídle kraja (na území kraja).

 
OTÁZKA: Čo je krízová situácia? 
ODPOVEĎ:
Krízová situácia mimo času vojny a vojnového stavu sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu  a ústavné orgány môžu po plnení podmienok uvedených v ústavnom zákone č.227/2002  na jej riešenie vyhlásiť:
·       výnimočný stav – rieši bezpečnostná rada okresu,
·       núdzový stav – rieši bezpečnostná rada okresu,
·       mimoriadnu situáciu – rieši krízový štáb mesta.

OTÁZKA: Čo je to výnimočný stav? 
ODPOVEĎ:
Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu  konaniu výnimočný stav – rieši bezpečnostná rada okresu.

OTÁZKA: Čo je núdzový stav? 
ODPOVEĎ:
Núdzový stav môže vyhlásiť vláda za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného  prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárii, núdzový stav – rieši bezpečnostná rada okresu.

OTÁZKA: Kedy vzniká povinnosť mať vypracovanú dokumentáciu z civilnej ochrany?
ODPOVEĎ:
- Povinnosť vypracovať dokumentáciu vzniká zo zákona č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov ustanovením § 16 ods. 1 písm. e)

OTÁZKA: Čo je to provizórny kryt civilnej ochrany?
ODPOVEĎ:
- Pojem provizórne kryty je nesprávny. O krytoch pojednáva vyhláška MV SR č. 532/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 10, 11, 12.

OTÁZKA: Aké sú požiadavky na školenia z oblasti civilnej ochrany?
ODPOVEĎ:
- Školiť môže osoba odborne spôsobilá na výkon civilnej ochrany - zákon č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov §18a a vyhláška MV SR č. 7/2012 Z.z. 



Otázky a odpovede pridané 23.10.2016

OTÁZKA:Ako správne zhromažďovať odpady?
ODPOVEĎ:
Ako priestory na zhromažďovanie odpadov môžu slúžiť voľné plochy, prístrešky, budovy a podzemné a nadzemné nádrže zhotovené tak, aby nemohlo dôjsť k nežiaducemu vplyvu na životné prostredie a k poškodeniu hmotného majetku. Tieto priestory sa označujú ako sklad odpadov. Plocha musí byť zabezpečená proti pôsobeniu škodlivých látok, spevnená, nepriepustná a nebezpečné odpady musia byť zabezpečené pred pôsobením vonkajších vplyvov.

OTÁZKA: Čo musia spĺňať nádoby?
ODPOVEĎ:
Nádoby, sudy a iné obaly, v ktorých sú zhromažďované nebezpečné odpady, musia byť odlíšené tvarom, opisom alebo farebne od zariadení neurčených na nakladanie s odpadmi,  musia zabezpečiť ochranu odpadov pred vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli spôsobiť vznik nežiaducich reakcií napr:  vznik požiaru, alebo výbuchu. Musia byť odolné proti mechanickému poškodeniu  a proti chemickým vplyvom. Nebezpečné odpady a sklad v ktorom sa zhromažďujú nebezpečné odpady musia byť označené identifikačným listom nebezpečného odpadu - ILNO.
OTÁZKA:Čo je to hierarchia odpadového hospodárstva?
ODPOVEĎ:
Základom by malo byť predchádzanie vzniku odpadov, druhý stupeň je príprava na opätovné použitie, potom recyklácia, následne iné zhodnocovanie (napr. energetické) a až  nakoniec by malo byť zneškodňovanie odpadov. Hierarchia je stanovená v zákone o odpadoch a je prevzatá z práva Európskej únie.

OTÁZKA: Čo znamená pojem odpadové hospodárstvo?
ODPOVEĎ:
Odpadové hospodárstvo je súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom.

OTÁZKA: Aké sú povinnosti držiteľa odpadu?
ODPOVEĎ:
- správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov,
- zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,
- zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,
- zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva.

OTÁZKA: Musí sa triediť biologicky rozložiteľný odpad prevádzkovateľom kuchyne?
ODPOVEĎ:
- Prevádzkovateľ kuchyne je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzným nariadením obce, zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre tento odpad, ktorého je pôvodcom.