Ochrana historických pamiatok pred ohňom je zložitá na Slovensku

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

V Trenčianskom kraji je množstvo historických pamiatok. Ich ochrana pred požiarmi je komplikovaná, vodu na Trenčiansky hrad by v prípade požiaru ťahali z námestia.

Po požiari v Krásnej Hôrke v roku 2012 začal celoslovenský audit slovenských kultúrnych pamiatok, ktorý hasiči robili do roku 2017. Výsledky dodnes nie sú.

Experti priznávajú, že riešiť protipožiarnu ochranu pamiatok je niekedy zložité, pretože požiarne zariadenia sú škaredé a v prípade hradov je problémom aj neprístupný terén. Protipožiarne opatrenia v Trenčianskom hrade v rámci celoštátneho auditu naposledy zhodnotil v roku 2013 tím odborníkov z Fakulty bezpečnostného inžinierstva v Žiline.

Analýzu minulý rok zverejnil český stavebný portál tzb-info.cz. Vyplýva z nej, že veľké hasičské autá by sa nedostali ani len na nádvorie hradu, pretože brána do hradu je príliš malá. Museli by používať hydranty z námestia vzdialeného asi 600 metrov. Hrad navyše nemal kvalitný zdroj vody. Má síce vodnú nádrž, ale nemá vhodný otvor pre hasičské čerpadlo. Správa v závere konštatuje, že na Trenčianskom hrade je zvýšené riziko vzniku požiaru.

Nedostatky medzičasom odstránili

Peter Martinisko, riaditeľ Trenčianskeho múzea, ktoré hrad spravuje, hovorí, že závery analýzy už neplatia. Na hrade podľa neho robia pravidelné protipožiarne kontroly hasiči z Trenčína.

Riziká požiaru v Trenčíne

Rozšírenie požiaru z lesoparku Brezina alebo okolitých porastov. Lesopark Brezina sa rozprestiera na južnej strane hradu, kde sa nachádza viacero altánkov a ohnísk. Rekonštrukčné a údržbárske práce sa celoročne na hrade vykonávajú.

Manipulácia s otvoreným ohňom počas rôznych kultúrnych akcií, ktoré ročne prilákajú množstvo turistov. Nedodržiavanie podmienok na prevádzku elektrických spotrebičov. Jedná sa hlavne o vykurovacie elektrické spotrebiče a s tým spojené nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti od horľavých predmetov. „Nedostatky sú odstránené. Neboli takého charakteru, aby ovplyvnili riziko požiaru,“ reagoval na správu Martinisko. Všetky únikové cesty v rámci hradu sú podľa neho trvalo voľné.

V roku 2013 sa hovorilo o únikovej ceste z Matúšovej veže. Jediná možnosť, ako zabezpečiť evakuáciu z tejto veže, je jej zneprístupnenie verejnosti ani zamestnancom,“ povedal riaditeľ.

Od roku 2013 na hrade zvýšili počet požiarnych hlásičov z 27 na 65, hrad je navyše zabezpečený aj elektrickou požiarnou signalizáciou. Hasiči podľa neho tiež vedia, ako dostať vodu na hrad. Pri taktickom cvičení zabezpečili diaľkovú dopravu vody z hydrantovej siete na Mierovom námestí. Podľa Martiniska je tak úroveň zabezpečenia ochrany pred požiarmi na Trenčianskom hrade vyhovujúca.

Hasiči cvičia zásahy na pamiatkach

Trenčianski hasiči robia požiarne cvičenia nielen na hrade, ale aj ďalších historických budovách v Trenčíne. Zameriavajú sa predovšetkým na simulovanú likvidáciu požiaru, evakuáciu osôb či dopravu vody na hasenie požiaru. „Zasahujúci hasiči sa tak môžu oboznámiť so špecifikami a samotným stavom jednotlivých objektov,“ povedal Marián Petrík, hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne.

V roku 2013 takto cvičili zásah na Mestskej veži v Trenčíne, v roku 2016 zase v trenčianskom farskom kostole alebo v kaštieli v Záblatí. Protipožiarne opatrenia na Trenčianskom hrade sú podľa hovorcu hasičov v súlade s platnou legislatívou. „Samozrejme, z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti existujú aj ďalšie opatrenia, ktoré by mohli byť na objekty takéhoto typu aplikované, ale ich samotná realizácia je v kompetencii majiteľa,“ skonštatoval Petrík.

Požiar takmer zlikvidoval zámok v Bojniciach

Pred takmer 70 rokmi zachvátil veľký požiar aj najnavštevovanejší zámok na Slovensku v Bojniciach. Pri prepchávaní z komína vyletela iskra a dopadla priamo na strechu stredného hradu pokrytú dreveným šindľom.

Plamene pohltili všetky tri zámocké veže, povaly a stropy najvyšších podlaží. Robotníci mali pri sebe jedno vedro vody, rozširovaniu požiaru nedokázali zabrániť. Pod kontrolu ho dostali až privolaní hasiči. Bojnickému zámku prišlo na pomoc dvadsaťjeden zborov nielen z regiónu, ale aj z Topoľčianskeho a Partizánskeho okresu, dokonca z Nitry. Dnes je zámok vybavený elektrickou požiarnou signalizáciou, hasiacimi prístrojmi, hydrantmi aj suchovodmi.

Vďaka požiarnej signalizácii je možné identifikovať a lokalizovať požiar v pomerne krátkom čase. Na uhasenie menších požiarov slúži viac ako 70 hasiacich prístrojov, ktoré sú rozmiestnené po objekte zámku. Na nádvoriach sa nachádza osem hydrantov, ktoré by boli použité pri požiaroch väčšieho rozsahu,“ povedala Petra Gordíková z oddelenia marketingu Bojnického múzea. V objekte zámku sa nachádza suchovod, ktorý umožňuje hasiť prípadný požiar vodou z jazierka alebo z pristavených cisterien.

Beckovský hrad vyhorel pred 290 rokmi

Hrad Beckov, stojaci na 60 metrov vysokom vápencovom brale, je zrúcaninou od jeho vyhorenia v roku 1729. S väčšou obnovou začali asi 250 rokov po požiari, v 70. rokoch minulého storočia.

Výkonný riaditeľ Záujmového združenia hrad Beckov Peter Pastier hovorí, že v období 18. storočia boli veľmi časté požiare v obciach a mestách. Domy nešľachtických obyvateľov boli stavané v tesnej blízkosti jeden vedľa druhého a ako strešná krytina bola využívaná slama. V mnohých chýbala pec alebo vyšší murovaný komín. Dym z kozuba sa valil iba do podstrešia. Tak sa veľmi často slama vznietila.

Ak fúkal silnejší vietor, tak sa oheň veľmi rýchlo šíril a veľakrát vyhorelo celé mesto. V priebehu rokov 1728 a 1729 tak máme zaznamenané viaceré požiare v obci a väčšina z nich sa dostala aj na hrad. Prvý požiar vypukol v istej chatrči pri fare 1. februára 1728. Zhorelo celé mesto aj s kláštorným a farským kostolom v priebehu jednej hodiny. Hrad už v tomto období mal len veľmi malú posádku. Majitelia sa o jeho budovy už takmer nestarali a tak oheň dovŕšil to, čo nahlodal zub času. Od posledného požiaru v roku 1729 bol hrad neobývaný a v dezolátnom stave,“ povedal Pastier.

Požiare hrozia aj dnes

Požiare podľa neho hrozia aj dnes, ale nie v takej miere ako v 18. storočí. „Protipožiarne predpisy sú prísnejšie a tak aj ochrana proti požiarom. Na hrade Beckov sme na dolnom nádvorí vybavení požiarnymi hlásičmi v každej z miestností. Robievajú sa aj protipožiarne cvičenia s hasičmi z Nového Mesta nad Váhom, hrad je vybavený aj bleskozvodmi,“ skonštatoval Pastier. Na hornom hrade sa na nádvorí nachádzajú dve cisterny na dažďovú vodu. Obe však návštevníci neuvidia voľným okom, sú zakryté.

Plánujeme však jednu z nich, menšiu, v budúcnosti odkryť a odprezentovať návštevníkom. Dnes ich môžu vidieť v expozičných domčekoch na dolnom nádvorí na fotografiách z archeologického výskumu z konca sedemdesiatych rokov,“ dodal riaditeľ.

Na lepšiu ochranu chýbajú peniaze

K protipožiarnym opatreniam kultúrnych pamiatok sa vyjadruje aj Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne. Lucia Pastierová hovorí, že najväčšie nedostatky súvisia s nedostatkom peňazí.

Kde vidíte najčastejšie nedostatky?

Najväčšie nedostatky v protipožiarnej ochrane súvisia najmä s nedostatkom peňazí. Najmä sakrálne objekty disponujú často minimálnymi protipožiarnymi opatreniami. Problémom zabezpečenia pamiatok je, že jeho požiadavky sú zväčša uplatňované až pri rozsiahlej rekonštrukcii objektu.

Ako sú z pohľadu pamiatkárov chránené pamiatky v našom kraji proti požiaru?

Pred niekoľkými rokmi Hasičský a záchranný zbor SR začal pracovať na audite všetkých kultúrnych pamiatok, jeho výsledky podľa nám dostupných informácií doposiaľ neboli zverejnené.

Hasiace prístroje, červené nálepky na stenách v historických budovách občas pôsobia rušivo. Musí to tak byť?

Úpravy pamiatkových objektov podľa normových požiadaviek môžu byť vzhľadom na historickú hodnotu niekedy nereálne. Podľa stavebného zákona projektová dokumentácia musí obsahovať aj protipožiarnu bezpečnosť stavieb. Pri jej schvaľovaní sa KPÚ snaží dosiahnuť kompromis tak, aby nedošlo k poškodeniu pamiatkových hodnôt objektu pri dosiahnutí optimálnej protipožiarnej ochrany.

Ktoré pamiatky sú z vášho pohľadu chránené najlepšie, ktoré sú rizikovejšie?

Najlepšie chránené sú pamiatkové objekty, v ktorých sídlia inštitúcie, ktoré majú spracované vlastné bezpečnostné smernice, a objekty, v ktorých už prebehla obnova, ktorej súčasťou bol aj moderný zabezpečovací protipožiarny systém. Najrizikovejšie sú opustené a chátrajúce pamiatkové objekty, situované často v extraviláne obcí. Vo vyššej miere môžu byť ohrozené aj objekty so šindľovými strechami a objekty ľudovej architektúry.

 

Zdroj: www.mytrencin.sme.sk

Share.

Comments are closed.